Na začiatok by som sa mala predstaviť, ale to neurobím. namiesto toho si trochu pouvažujem. včera sme boli s priateľkou v meste. viete pár pív a tak. lenže Košice sú mesto v ktorom večer nemôžte chodiť ulicami za triezva. príliš si uvedomujete existenciu v tomto meste prepchatom "rihaňkami" a zistíte, že ako alternatívne mysliaci človek nemáte kam ísť. máte len pár možností: jednou je, že sa opijete v nejakom podniku ktorý si hovorí "odborník na pivá" a nevšímate si mužatky okolo seba, nevšímate si skejterov ktorý si púšťajú Limp Bizkit a otravných čašníkov, ktorý vás stále otravujú: "Dáte si ešte niečo?" " NIE! veď mám ešte polku pohára s pivom predsa!"
ďalšou možnosťou je, že sa opijete a potom pôjdete do španielskeho podniku. tam sa na vás nacapí majiteľ podniku a bude vás otravovať s tým aby ste si šli zahrať voleyball. what the hell??? dobre no tam aspoň čapujú jahodkove pivko. no a potom ste skončili. pretože toto všetko absolvovať za triezva no nič moc. odpoviete si na otázku, že radšej vypijem ako toto vnímať s čistou hlavou.
nakoniec skončíte v arabskom no, povedzme "podniku" tam už nikdy v živote nepôjdem vyzerá to rovnako ako pred 5 rokmi... zle veľmi ZLE! skvelý podnik na nejaký lacný diskotékový klub do nejakého filmu o zúfalcovi.
takže čo som týmto všetkým chcela povedať: prečo nechodiť do mesta v piatok večer s čistou hlavou? lebo si potom príliš uvedomujete existenciu v tomto svete plnom masovosti, neindividualnosti, svet plný tenkých nožičiek na metrových opätkoch... ale nezostávam pesimistom. ako som to už včera pekne zhrnula:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára